Základné informácie

Katolícky dom evanjelizácie

Dom Quo Vadis® od januára 2010 spravuje občianske združenie Priatelia Quo Vadis, o.z., ktorého riaditeľkou je Mgr. Monika Hricáková. Celý jeho chod závisí od ochoty dobrovoľníkov, ktorých nám, ako sme sa už neraz presvedčili, posiela Pán Boh. Rovnako aj od spolupráce s arcibiskupským úradom, ktorý nás podporuje od začiatku fungovania, ako arcidiecézny projekt.

Sme "domom" v centre mesta, miestom stretania sa, kde sa môžeš porozprávať s priateľmi a známymi, prípadne zoznámiť s novými ľuďmi, kresťanmi, ale i všetkými ľuďmi dobrej vôle. Nie sme a ani nechceme byť uzavretí do seba, nechceme sa stretávať výlučne s ľuďmi, ktorí zdieľajú rovnaké názory ako my, naopak sme otvorení všetkým našim návštevníkom.

Ponúkame možnosť zastaviť sa u nás, zrelaxovať, stráviť príjemné chvíle s priateľmi alebo nad knihou pri šálke čaju, kávy či horúcej čokolády, máme dobrovoľnícku kaviareň. Tým najlepším, čo ponúkame je Boh. Stretnutie so sebou, s druhými a Bohom. Okrem toho chceme sprostredkovávať kultúru, prezentovať umenie, radovať sa, vzdelávať, rozvíjať sa. Pri každej z týchto aktivít si však vždy ponecháme náš duchovný základ, ktorým je Ježiš Kristus. Na ňom všetko staviame.

Vízia

Sme katolíckym domom evanjelizácie, chceme byť duchovným srdcom mesta. Snažíme sa napĺňať tieto ciele:

dialóg s hľadajúcimi
- stretávať sa, aby sme viedli dialóg s túžbou hľadať pravdu, lebo každý nás môže obohatiť svojím hľadaním, a prístupom k pravde
- budovať vzťahy a priateľstvá pre vytvorenie dialógu na základe spoločných hodnôt
nová evanjelizácia
- horieť autentickou láskou a živou vierou k Bohu, aby sme zapaľovali pre Ježiša Krista
- robiť novú evanjelizáciu, aby hostia videli, počuli v koho veríme, aby sme ich vedeli osloviť s ponukou viery
dobrovoľníctvo
- viesť k celistvému náboženskému a ľudskému rozvoju
- vytvoriť priestor domova, duchovnej rodiny a komunity
- formovať k službe, darovaniu sa a poskytnúť možnosť zdravej sebarealizácie
hodnotná kultúra
- rozvíjať kresťanskú a hodnotovú kultúru, ktorá povznáša človeka, aby mal nádej, miloval krásu a robil dobro
- participovať na kultúrnych podujatiach, ktoré sú nám hodnotovo blízke, prinášajú dobro a povznášajú ducha človeka
priestor pre spoločenstvá 
- udržiavať a starať sa o priestory Domu Quo Vadis pre službu, pre ľudí, pre kresťanské a pomáhajúce spoločenstvá

Hodnoty

Toto sú naše hodnoty, ktoré sa snažíme žiť a zdieľať:

1. Katolícka viera a náuka
2. Osobný vzťah s Bohom
3. Jednota navzájom a s Cirkvou
4. Komunita         
5. Pokora
6. Otvorenosť
7. Pohostinnosť
8. Kvalita     
9. Nezištná služba
10. Krása 

Pre koho tu sme?

Dom Quo Vadis a podujatia, ktoré ponúka, chcú byť orientované najmä na mladých ľudí po po vysokej škole. Neznamená to však, že chceme ostatné vekové skupiny vylúčiť z nášho kruhu, ide nám skôr o to, venovať sa cieľovej skupine, ktorej sa iné centrá nevenujú, odpovedať na jej aktuálne potreby a túžby, jednoducho ponúknuť niečo nové, čo tu ešte nie je.
Dobrovoľníctvo ako aj náš celý dom, chce byť domovom pre ľudí od 14,9-99 rokov :-)

Kto je za tým?

Našim motorom sú nadšené, obetavé, ochotné, neúnavné a kreatívne hlavičky, ručičky a nožičky dobrovoľníkov. Tie počas leta 2010 skrášlili priestory na prízemí, najmä kaviarňovú časť a knižnicu, ktoré sme naladili do moderných ružovo – žlto – šedých farieb. Vďaka našim dobrovoľníkom sme schopní pravidelne Dom Quo Vadis otvárať pre jeho návštevníkov. Okrem jeho fungovania počas otváracích hodín zabezpečujú jeho chod aj počas najrôznejších podujatí kde pracujú vo funkciách hostesiek, účtovníčok, tvorcov programu, „upratovacích čát“ či ako obsluha v kaviarni. V komunite dobrovoľníkov chodíme spolu aj na rôzne výlety, duchovné obnovy, lyžovačky, či iné teambuildingové aktivity. Jeden z príbehov si môžete prečítaťaj na našom blogu. Viac o našich dobrovoľníkoch čítaj tu.

Naše aktivity fungujú vďaka darom a dobrovoľným príspevkom našich sympatizantov a návštevníkov, Bratislavskej arcidiecéze a službe dobrovoľníkov. Istá časť našich prostriedkov pochádza z grantov, ktoré sme získali vďaka usilovnej práci nášich grantových dobrovoľníkov.

Možeš sa zapojiť tu.

Z histórie

Ako si podaktorí pamätníci určite spomínajú, priestory súčasného Quo Vadis pred rokom 1989 zastrešovali predajňu Sovietskej knihy. Po Nežnej revolúcii sa Dom postupne dostal opäť do rúk Cirkvi. Zaslúžil sa o to vtedajší pán farár Mons. Kebis, ktorý už v tom čase sníval o tom, že to bude miesto stretania sa, vzdelávania a evanjelizácie. História Quo Vadis ako laického duchovného centra v meste, sa začala písať pred vyše 10 rokmi. Zakladateľkou Domu bola pani Mária Gregorovičová, ktorá ho spolu s dobrovoľníkmi zasvätila Panne Márii. Ako sa vyjadrila, prvých 9 – 10 rokov vládol v dome úžasný entuziasmus, pribúdalo dobrovoľníkov, prednášateľov aj návštevníkov. Kritickým bol až rok 2008, kedy zrazu ľudí ubudlo. Keďže chýbali dobrovoľníci, musel byť Dom Quo Vadis na niekoľko mesiacov zatvorený. Na jeseň roku 2009 však nad Domom opäť zasvietilo slniečko. Zrodila sa súčasná skupina mladých dobrovoľníkov, ktorí prevzali za Dom zodpovednosť a s nadšením sa pustili do jeho zveľaďovania a znovurozprúdenia života v ňom. Založili sme občianske združenie Priatelia Quo Vadis, ktoré dostalo poverenie spravovať Dom od otca arcibiskupa Stanislava Zvolenského na jeden rok. Od toho času tento znovu funguje vďaka ochotným dobrovoľníkom. Môžte si k tomu pozrieť aj krátke video.

Z dávnejšej histórie

Farský kostol sv. Jána z Mathy 20.roky
Za mestskými hradbami sa kedysi nachádzal farský Kostol sv. Michala archanjela a pri ňom škola, ktorá sa spomína v mestskej účtovnej knihe z roku 1529. Nepoznáme zakladateľa kostola a školy, ani čas a okolnosti ich výstavby. Kňaz tejto farnosti sa prvýkrát spomína v roku 1325. Vieme, že kostol mal viacero oltárov a bohatú výzdobu. Prešporskí vinohradníci mali v ňom osobitnú cechovú lavicu.
Za kostolom od Veternej až po Koziu ulicu sa rozprestieral cintorín, v ktorom stála Kaplnka sv. Blažeja s právom predávať odpustky. V roku 1515 spustošil kostol požiar, a ked v roku 1528 doletel chýr, že sa blížia turecké hordy, mestská rada dala kostol z obranných dôvodov zbúrať. Posledná stopa po ňom zanikla v roku 1581.
Na jeho mieste postavili v roku 1717 kostol s dvoma nízkymi vežami trinitári, rehoľa, ktorá vykupovala kresťanov z tureckého zajatia a ktorú priviedol do Prešporka ostrihomský arcibiskup Leopold Kollonich. Kláštor si postavili s pričinením palatína grófa Mikuláša Pálffyho a krajinského sudcu grófa Štefana Koháryho a vysvätený bol v roku 1723. Veľkú kopulu, ktorá zaklenuje hlavnú loď a malú nad svätyňou navrhol staviteľ Bibiena Galli. Umeleckými malbami ich vyzdobili Unterhuber, Palko a Ján de Matta. V rokoch 1690 - 1730 vykúpili trinitári z tureckého otroctva 2 043 kresťanov.
Na rozkaz cisára Jozefa II. ich kláštor jednako zrušili a v roku 1785 v ňom zriadili vojenský špitál. Dnešná farnosť Sv. Trojice vznikla v roku 1854. Počet veriacich je 6 500. Kostol aj faru nedávno reštaurovali, na čom má hlavnú zásluhu terajší horlivý a neúnavný kňaz Arpád Kazacsay. Vo farskom kostole sídli katolícky pohrebný spolok.
text: T.Ortvay - Ulice a námestia Bratislavy (1905)
foto: pammap.sk

Plány do budúcnosti

Ak Boh dá a budeme aj naďalej môcť v našej vízii pokračovať, radi by sme postupne zutúlnili i ostatné časti Domu, teda zvyšnú časť prízemia, stretkárske miestnosti v suteréne ako aj prednáškovú miestnosť. Taktiež by sme chceli rozšíriť programovú ponuku tak, aby sme čo najviac uspokojili tých, pre ktorých tu chceme byť.