B + BOH = VL Barbora Kožíková-Lichá

Pozývame Vás na výstavu Barbory Kožíkovej-Lichej s neštandartným názvom

B + BOH = VL

Kurátorkou výstavy je Daniela Čarná a vernisáž výstavy sa uskutoční netradične pre náš Dom, v sobotu 7.10. o 17:00, v rámci podujatia Biela Noc.

Predčasne uzavretá tvorba Barbory Kožíkovej-Lichej (1976-2015) rozvíja „malé príbehy“ ženy, matky, partnerky. Cez osobné prežívanie pomenúva univerzálne udalosti života, blízke každému z nás. Pracuje s druhotne použitými materiálmi s vlastným príbehom: textílie, obrusy, časti odevov, výšivky. Vytvorila si vlastný výrazový slovník symbolov v podobe zvierat, prameňov, anjelov, rozkvitajúcich ľudí, či sakrálnych motívov, na ktoré sa výstava zameria. Vedome v nich využíva zobrazenia na hranici gýča, ktoré cez autenticitu vlastného prežívania povyšuje a posúva do nových vzťahov a súvislostí.

https://www.bielanoc.sk/sk/ba/umelci/barbora-kozikova-licha-boh-b-vl/

Barbora Kožíková-Lichá: B+BOH=VL Dom Quo Vadis, Veterná 1, Bratislava (www.domquovadis.sk) Kurátorka: Daniela Čarná Vernisáž: sobota 7.10. o 17:00 / Výstava potrvá do 3.11.2017 Otvorené: Po-Št: 15-21, Pi: 15-22, Ne: 17:30-21:30 Výstava je súčasťou festivalu Biela noc (www.bielanoc.sk) Za podporu ďakujeme Bratislavskému samosprávnemu kraju.

Predčasne uzavretá tvorba Barbory Kožíkovej-Lichej (1976-2015) rozvíja „malé príbehy“ ženy, matky, partnerky.

Cez osobné prežívanie pomenúva univerzálne udalosti života, blízke každému z nás. Pracuje s druhotne použitými materiálmi s vlastným príbehom: textíliami, obrusmi, časťami odevov, výšivkami. Vytvorila si vlastný výrazový slovník symbolov v podobe zvierat, prameňov, anjelov, rozkvitajúcich ľudí, či sakrálnych motívov, na ktoré sa výstava zameriava. Vedome v nich využíva zobrazenia na hranici gýča, ktoré cez autenticitu vlastného prežívania povyšuje a posúva do nových vzťahov a súvislostí. Autorka nás cez svoje obrazy necháva vstúpiť do súkromia, trinástej komnaty svojho vnútra a vzťahov. A to v doslovnom aj prenesenom význame. Nachádzame v nich témy medziľudských vzťahov, hry, radosti zo života aj bolesti, zraňovania, liečenia, hľadania útechy, naplnenia a znovuzrodenia. V jej tvorbe je čitateľná istá miera láskavého humoru, ironizácie, sebaironizácie a nadhľadu. Skôr ako o polemiku s vlastným údelom ide o pretavenie situácií v jednotlivých etapách života do práce, ako formy denníkového záznamu a spôsobu vyrovnávania sa s nimi. Samostatnú kapitolu jej tvorby predstavujú diela s náboženskými symbolmi a tzv. „svätými obrázkami“. Vychádza v nich z tradičných zobrazení Ježiša a Panny Márie a svätých, ale aj z obrázkov z kategórie náboženského gýča, ktoré uplatňuje ako podklad pre definovanie osobného postoja a vlastnej spirituality. Prekračuje prah sentimentality, obrazy Ježiša a Panny Márie premieňa na vázy či kvetináče, z ktorých ako z prameňa, zdroja života vyrastajú kvety. Posunom obrazov z roviny vzdialenej nedostupnosti do každodennosti im spätne prinavracia pôvodný význam prirodzenej súčasti domácností v minulosti, keď aj tie najvšednejšie činnosti ako šitie, pranie, varenie (všetky nájdeme aj v autorkinom výtvarnom repertoári), boli vnímané ako súčasť posvätného rytmu života. Špecifický význam získavajú jej obrazy s lupeňmi ruží v súvislosti so sv. Teréziou z Lisieux, ktorej atribútom sú práve ruže. Životný príbeh známej francúzskej svätice, karmelitánky, ktorá zomrela vo veku dvadsaťštyri rokov na tuberkulózu, bol autorke s jej intenzívnym prežívaním každodennosti osobitne blízky, keďže jej spiritualita tzv. malej cesty spočívala v konaní malých vecí s veľkou láskou, čo odzrkadľovalo aj jej vlastné snaženie. V pokornej, meditatívnej polohe vystavených diel sa ponúka paralela s prácami českého výtvarníka Radka Broža (1967 – 1996), o ktorom Karol Rechlík píše: „Rýdzo súčasnou výtvarnou transformáciou objavuje živé a pôsobivé myšlienkové jadro, ktoré pre nás bolo často prekryté nánosom sentimentu.“ Úprimnosť hľadania, formovaného intuíciou a emotívnosťou prežívania, nájdeme aj naprieč tvorbou Barbory Kožíkovej-Lichej. Odkryla v nej osobné zápasy a hľadania, vlastnú cestu, ktorú vizuálne zaznamenala a zanechala nám autentický ľudský aj umelecký príbeh. Vďaka svojej senzibilite dala vizuálnu podobu aj tým najobyčajnejším zážitkom, ktoré skladali celok jej života. Cez svoju skúsenosť pomenovala konkrétne a zároveň univerzálne udalosti života, blízke každému z nás – tie, čo vidieť navonok aj tie, čo sa dejú v našom vnútri.

Keďže i tu platí známe exupéryovské – to hlavné je očiam neviditeľné.

Daniela Čarná Pripravovaná monografia autorky bude prezentovaná na výstave v Galérii mesta Bratislavy začiatkom roka 2018.