Kristína Dzuričková: Žlté kadmium Kurátorka: Daniela Čarná
Aké asociácie vo vás vyvoláva žltá? Chuť či vôňa citróna, oslepujúci slnečný jas, farba jesene, telefónny zoznam či skladba Yellow Submarine z dielne Beatles. Do rodiny „žltých diel“ naprieč dejinami umenia patrí Žltý Kristus Paula Gauguina, Slnečnice Vincenta van Gogha, (ktorý býval v žltom dome), mystické obrazy Marka Rothka, Paula Kleeho či žltí svätci Doroty Sadovskej. Žltá patrí k trom základným farbám a ľudské oko je na ňu mimoriadne citlivé. Aj preto býva využívaná (aj zneužívaná) v marketingu. Je to farba vzácneho šafránu, ktorá sa spájala s božstvami a na pozadí obrazov často nahrádzala zlatú, symbolizujúcu nebeský svet. V psychológii súvisí s asociáciami hravosti, radosti a šťastia, ale aj závisti. V jednom z prieskumov popularity farieb jej dalo svoj hlas len 6% respondentov.
Žltá je neprehliadnuteľná aj tu medzi nami − v názve výstavy a v aktuálnej inštalácii Kristíny Dzuričkovej. Materiál, s ktorým pracuje, využíva ako zástupný symbol vyrovnávania sa s tým, čo sa končí, odchádza, odumiera, zaniká, čo je však prirodzenou súčasťou kolobehu života a predpokladom zrodu nového: „Hľa, ja robím čosi nové, teraz to klíči, nebadáte?“ (Iz 43,19). Či už ide o nevyhnutnú končiacu sa životnú etapu, premeny vzťahov alebo odchody definitívne. Banánová šupka, ktorá v obrazových inštaláciách miestami pripomína exotický kvet, zvyčajne končí v bioodpade. To, čo už splnilo svoju úlohu v uvažovaní Kristíny Dzuričkovej dostáva druhú šancu a na pásoch čierneho papiera tieto „kvety“ experimentálne ožívajú a vstupujú do nových vzťahov.
Banánové šupky sú aj krytpoportrétmi jej blízkych príbuzných a priateľov (každý ich šúpe a konzumuje inak), ktorí celé mesiace šupky nechávali vyschnúť tam, kde ich náhodne (a neskôr aj cielene) „pohodili“ a zbierali ich pre autorku podobne ako sušené kvety. Vysušená šupka rôzne roztancovaných banánov postupne hnedne a stráca svoju farbu. Kristína ich spracováva ekologicky aj esteticky: natiera ich prírodnými aj akrylovými farbami s názvom „žlté kadmium“, priznávajúc aj svoj obdiv k van Goghovym zátišiam s kvetmi či jeho zlátiacimi sa poľami. Slovami autorky: „Banán sa stal metaforou sebadarovania. Šupka je dôkazom toho, že jeho plod nakŕmil človeka. Ak by si chcel banán zachrániť svoj život, tak sčernie v hnilobnom procese. Ale ten sa daroval a môže žiť ďalej
v človeku, ktorý ho požil. Zdá sa, že všetko je stratené, banán zjedený, šupka suchá a čierna. Vtedy ale prichádza žltý pigment, ktorý sa mieša s ľanovým olejom, aby mŕtve urobil živým. Banánová šupka zrazu žltne. Oslnivá krása žltej farby pozdvihuje jej jedinečné tvary. Jej krása sa prejavila v procese sušenia. Vzkriesenie sa mohlo udiať len vďaka smrti. Žltá ospevuje smrť. Smrť ktorá má schopnosť priviesť nový život.“
Ak opäť siahneme do novodobej histórie umenia, nemôžeme obísť ikonický banán Andyho Warhola, vytvorený pre obálku albumu Velvet Underground (1967) či virálnu inštaláciu Maurizia Catellana s reálnym banánom prilepeným technickou páskou na stenu galérie (Art Basel v Miami, 2019). O banán ako taký u Kristíny Dzuričkovej ale celkom nejde. Rovnako ako inštalácie v tvorbe umelcov väčšinou nepoukazujú sami na seba, ale vedú k pootočeniu uhlu pohľadu na často bežné situácie, zažívané v každodennom živote, prostredníctvom jazyka symbolu či metafory. Podobne, ako ich bežne vnímame napríklad v literatúre či poézii. A ak ostaneme na pôde kresťanskej spirituality, Kristínine zátišia, záhrady či herbáre z „banánových kvetov“ nám môžu prenesene pripomenúť lupene ruží, ktoré sľúbila z neba na zem zosielať sv. Terézia z Lisieux.
Daniela Čarná
Kristína Dzuričková (1996) je vizuálna umelkyňa, absolventka Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (2023). Študovala na Katedre dizajnu v Ateliéri experimentálneho dizajnu pod vedením prof. Františka Buriana, akad. soch., neskôr, doc. Mgr. art. Sylvie Jokelovej. Zúčastnila sa študijného pobytu v Taliansku a v Nórsku, kde svoje smerovanie upriamila na inštaláciu
a prácu s objektom v priestore. V jej portfóliu nájdeme rôzne médiá ako je socha, inštalácia, autorský dizajn, šperk, participatívny projekt, či dizajn. V poslednom období tvorby sa venuje najmä inštalácii v priestore. Pracuje so svetlom, videom, či rozsypanou múkou. Nezameriava sa na vybrané médium, dôležitá je idea alebo emócia, ktorej dané médium slúži na vyjadrenie. Jej tvorba je reakciou na životné obdobie, v ktorom sa autorka nachádza, alebo prostredie v ktorom žije. Zaoberá sa spoločenskými problémami, ktoré spracováva z pohľadu osobného života. Témami sú hodnota dizajnu v spoločnosti či osobnom živote, spiritualita ako súčasť dedičstva, svetlo v spirituálnom kontexte, duševné zdravie, spojenie života, prírody a remesla, kultúrne korene i téma konzumu. K daným témam sa vyjadruje hravo, niekedy ironicky, no vždy z hĺbky jej osobného prežívania. Vystavovala napr. na Bratislava Design Week (2018, 2020, 2021, 2023), na výstave Národná cena za dizajn (Slovenské centrum dizajnu, 2021), v rámci Bielej noci (Hviezdoslavovo nám, 2023) a i.
