Výstava svätých ikon
VÝSTAVA SVÄTÝCH IKON
„To, čo hovorí Evanjelium cez slovo, ikona zvestuje farbami, ktorými je napísaná.“
Trvanie výstavy: 2.5.2022 až 31.5.2022
Ikonopisec Margita Karnerová žije a tvorí v Bratislave.
Maľovanie, módne návrhárstvo a rôzna kreatívna tvorba ju zaujímali už od detstva.
Naplno sa však maľovaniu, reštaurátorstvu a interiérovému dizajnu začala venovať až po 50-tke.
V r. 2006 absolvovala kurz olejomaľby. Zo začiatku sa venovala krajinkám, neskôr realistickým portrétom, svätým obrazom a pod. V r. 2011 mala výstavy v regiónoch svojho rodiska.
Ale najviac ju oslovilo sakrálne umenie, preto v r. 2015 absolvovala Košickú ikonopiseckú školu,
a vlastným štúdiom sa snaží prenikať do hĺbky tohto byzantského umenia.
Prvú najväčšiu ikonu napísala „Sv. Kuzma a Damiána“ v r. 2012 na hlavný oltár do kostola v obci Abramová.
Okrem iných obrazov, do dnešného dňa napísala vyše 50 ikon, a práve počas pandémie sa jej
úplne nerušene, najlepšie písali ikony, pri ktorých nachádzala vnútorný pokoj, radosť, tajomno, duchovné posilnenie a naplnenie.
V Bratislave to bude jej prvá výstava, o ktorú sa chce v Dome Quo Vadis podeliť s ostatnými.
Zrodenie ikony je odvodené od zrodenia Božieho Syna, ktorý nie je iba Slovo, ktoré sa stalo
telom, ale tiež Božím obrazom: „Kristus je obrazom neviditeľného Boha“ (Kol 1, 15).
Vážené dámy a páni, milí hostia, prajem Vám požehnaný a pokojný podvečer.
Je mi cťou privítať Vás na výstave svätých ikon našej Gitky Karnerovej. Zároveň Vás chcem nazvať priateľmi v nádeji, že nás na tomto mieste zhromaždilo priateľstvo s ňou. Som kňaz Banskobystrickej diecézy. Prečo Gitku oslovujem takto rodinne, začnem trochu osobne. Za to, že sa s Gitkou poznám, ďakujem Pánu Bohu. Prvýkrát sme sa totiž stretli na púti vo Svätej zemi, ktorú ona dostala ako dar ku 60-tke od svojej dcéry Dagmar. Bolo to v roku 2010. Púť vo Svätej zemi, nie je obyčajný výlet. Evanjeliá už nie sú obyčajné čítanie pre toho, kto navštívi miesta, o ktorých nám ony hovoria. Spoja sa s udalosťami, ktoré sa na týchto miestach pred dvetisíc rokmi stali. Presne toto sa stalo aj Gitke. V jej duši začali klíčiť semienka, ktoré teraz prinášajú úrodu práve v ikonách, ktoré budeme na tejto výstave môcť vidieť a koho oslovia, aj zakúpiť. Jej prvá výstava, tu v Bratislave bude trvať od dnešného dňa t. j. 2. až do 31.mája. Teda celý mesiac.
Čo je ikona? Veľmi stručne by sme ju mohli definovať ako štetcom písané Božie slovo. Podľa duchovného kánonu písania ikon sa ikonopiscom pri vytváraní ikony prihovára sám Kristus, podobne ako sa nám prihovára cez Sväté písmo. Presne v tom je totiž rozdiel od obyčajného obrazu, na ktorom vidíme iba, čo je namaľované, zakiaľ ikona rozpráva príbehy. Mimochodom, Gitka ich slovne napíše aj na zadnú stranu ikony, aby nás písaný príbeh voviedol do správneho chápania toho, čo je na ikone skryté. Takéto diela sa rodia v modlitbách a pôste, ktorý vnútorne premieňa aj autora samého. Ikony teda ukrývajú svojím spôsobom nie iba tajomstvo príbehu, ale aj modlitbu vo farbe. Základné línie ikony sú dané. Zlaté pozadie symbolizuje zmŕtvychvstanie-víťazstvo-nebo- nekonečno. Štetec ponorený do farby opakuje modlitbu a spolu s ňou jednotlivými ťahmi nanáša vrstvy ikony. Čas pandémie ponúkol Gitke práve takéto plodné ústranie, v ktorom na rozdiel od tých, ktorí strácali zmysel života, ona ho posväcovala modlitbou a prácou na ikonách.
Súčasný francúzsky teológ Oliver Clemont na istej konferencii v Paríži povedal: „Pre mňa je ikona predovšetkým to, že Boh, ktorý sa vtelil, je nielen Slovo, ktoré poznali proroci. My sme ho videli, dotýkali sme sa ho, rozprávali sme sa s ním. Boh má svoju tvár, ktorá je tvárou mnohých tvárí, v ktorých môžeme spoznávať svojho blížneho. Pre mňa je ikona predovšetkým tvár Boha. Boh sa stal tvárou a dovoľuje mi stretať ho v tvári blížneho“. Každá schopnosť človeka pochádza od Boha. Gitka už v detstve objavila v sebe tento dar a začala maľovať. Rovnako využíva svoj talent od návrhárstva, dispozičného riešenia priestorov, interiérového dizajnu až po reštaurovanie obrazov a nábytku. Doposiaľ namaľovala a napísala do 200 obrazov, ikon a portrétov.
K zdokonaleniu v tomto smere jej pomohol aj kurz olejomaľby v Ilave v roku 2006. Už v roku 2011 mohla preto usporiadať výstavu portrétov a sakrálnych obrazov vo svojom rodisku v Ilave a v Ladcoch. Mal som tú česť spolu s bratmi v kňazstve sa na Gitkino pozvanie na tejto výstave zúčastniť. Tam som dostal odvahu poprosiť ju, či by nebola ochotná namaľovať oltárny obraz do filiálneho kostola v mojej farnosti v obci Abramová, zasvätený svätému Kozmovi a Damiánovi, ktorý bol pred rokmi ukradnutý. Skrátim to a poviem na rovinu: vďaka Bohu, stalo sa. To hlavné som sa však dozvedel, až keď sme obraz požehnávali, kde sa mi priznala, že to bola od detstva jej najtajnešia túžba. Ako kňaz som v úžase, ako Boh spája veci a udalosti. Moja odvaha a zároveň dôvera, ktorú nechcela sklamať, pomohla splniť jej detský sen. Ako najvhodnejší z celej ponuky vybrala obraz ikony, ako sama priznáva, nebolo vtedy jej zámerom, ale neskôr v roku 2015 jej páter Dufka v ikonopiseckej škole potvrdil, že zvolila dobre, keď obraz napísala ako ikonu, čo ju veľmi potešilo, na čo sama dodáva, takto si ju prvá ikona doslova našla a s ňou postupne preciťuje hlbšiu duchovnú premenu aj v sebe. Spomeniem ešte, že do novopostaveného kostola Božieho milosrdenstva v Ladcoch darovala obraz Božieho milosrdenstva. Veľa iných obrazov s týmto motívom súkromne aj darovala. Mám šťastie, že som jedným z nich. Spomenutá ikonopisecká škola v roku 2015 v Košiciach a vlastné štúdium v nej upevnilo rozhodnutie ďalej prenikať do hĺbky tohto byzantského umenia.
Gitka, všetci Ti prajeme k daru, ktorý si dostala, veľa ochoty a trpezlivosti pri jeho zveľaďovaní na oslavu Boha a radosť ľudí.
Marián Gregor
kurátor
